Objav.

     Prečo sa domnievame, že môžeme v ľudskom tele objaviť niečo, čo nezistí žiadny krvný test?

 Aká nová technológia to umožňuje? Prečo je elektronické vyšetrenie v mnohých ohľadoch  úspešnejšie, než chemické?

 Na čom sa zakladajú tvrdenia o možnosti ničenia parazitov elektronickú cestou?

    Roku 1988 objavila Dr. Hulda Clark nový spôsob vyšetrovania telesných orgánov na elektronickej  báze. Doteraz bolo možné vyšetrovať orgány pomocou sonografie, röntgenu, počítačovej  tomografie alebo magnetickej rezonancie. Lekári týmito diagnostickými technikami môžu zistiť  abnormality v tvare a vnútornej štruktúre ľubovoľného orgánu, bez toho aby do neho museli fyzicky  zasiahnuť. Naša nová technológia a technika umožňuje ešte viac. Jej pomocou môžeme zistiť  prítomnosť vírusov, baktérií, plesní, parazitov, rozpúšťadiel a toxínov, navyše veľmi prostým,  nenákladným a rýchlym spôsobom s nízkym percentom chýb. Elektrina má naozaj magický  potenciál. Naša metóda vyšetrenia spočíva na princípe porovnávania vzoriek rádiových vĺn. Ak  veľmi starostlivo zladíte kapacitné a odporové vlastnosti vonkajšieho obvodu tak, aby rezonančná  frekvencia bola rovnaká, ako frekvencia vysielaná z určeného zdroja, začne tento obvod oscilovať.  Súčasne sa v obvode zosilňovača vytvorí pozitívna spätná väzba, ktorú môžete počuť ako  premenný zvukový signál.

    Užívaný vonkajší obvod sa nazýva audiooscilátor. Príslušné rádiofrekvencie emitujú vaše telo. Ak  s ním spojíte audiooscilátor a počujete zvuk signalizujúci rezonanciu, znamená to, že ste získali  spojenie s niečím, čo v tele zodpovedá vzorke vloženému do obvodu s testovacej doske. Naopak  môžete napríklad vložením laboratornej vzorky nejakého vírusu na testovacej dosku, podľa  prítomnosti či absencie rezonancie, zistiť, či tento vírus máte alebo nemáte v tele.